MiFID II a MiFIR

EU regulácia finančných trhov; Jednotný trh investičných služieb; Ochrana investorov; Transakčný reporting

Naspäť do menu

Pod skratkami MiFID II a MiFIR sa rozumie európska legislatíva poskytovania a využívania investičných služieb a súvisiacich aktivít s finančnými nástrojmi. MiFID II (Markets in Financial Instruments Directive II) - aktualizovaná smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, a MiFIR (Markets in Financial Instruments Regulation) – regulácia o trhoch s finančnými nástrojmi, vstúpili do platnosti v EÚ od 3. januára 2018. Smernica aj regulácia spolu so súvisiacimi vykonávacími štandardami je však známa len pod názvom MiFID II.

MiFID II je veľmi rozsiahly súbor opatrení a povinností o trhoch s finančnými nástrojmi. Odborná verejnosť, finančníci a investori sa často zamýšľajú nad tým, prečo potrebuje Európa takú obsiahlu reguláciu pre túto oblasť. Pre mnohých je regulácia MiFID II príliš zložitá a prísna. Hlavné dôvody zavedenia MiFID II sú zvýšenie ochrany investorov na finančných trhoch, zabezpečenie transparentnosti obchodovania, sprísnenie pravidiel pôvodnej regulácie tejto oblasti a zjednotenie trhu investičných služieb v Európe. MiFID II má za cieľ tiež zohľadniť technologický pokrok súvisiaci najmä s automatizovaným vykonávaním obchodov na finančnom trhu. V ďalšom texte sú popísané hlavné charakteristiky regulácie MiFID II, povinnosti investičných spoločností a účastníkov finančného trhu.

História a vývoj regulácie MiFID

Trhy s finančnými nástrojmi zaznamenali v posledných desaťročiach prudký rozvoj. Toto obdobie bolo zároveň poznačené viacerými finančnými krízami, a aj regulácia trhov s finančnými nástrojmi sa snaží reagovať na tento vývoj.

V 90-tych rokoch boli v 15-člennej EU finančné a investičné služby regulované Smernicou o investičných službách (ISD = Investment services directive). Smernica sa vzťahovala na všetky investičné spoločnosti (t. j. obchodníkov s cennými papiermi), avšak niektoré ustanovenia neboli aplikovateľné na úverové inštitúcie (t. j. banky). Hlavnými kritériami na poskytovanie investičných služieb podľa ISD boli zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov (kapitálu), profesionalita a skúsenosti managementu a tiež akcionárov.

Po roku 2000 sa začali v EU uplatňovať nové prístupy k finančným službám, známe pod názvom „Lamfalussyho proces“. Alexandre Lamfalussy bol známy ekonóm a centrálny bankár, ktorý v rokoch 2000-2001 predsedal poradnému orgánu EU pre reguláciu, tzv. „Komisii múdrych mužov“ pre reguláciu európskych trhov s cennými papiermi (angl. Committee of Wise Men on the Regulation of European Securities Markets). Odporúčania Lamfalussyho procesu obsahovali 4 stupne:

• Rámcová legislatíva pre EÚ schválená Európskym parlamentom a Radou EU
• Implementácia legislatívy a vytvorenie nových komisií - European Securities Committee (ESC) a European Securities Regulators Committee (ESRC)
• Implementácia na národných úrovniach a spolupráca s ESRC
• Dodržiavanie nových pravidiel v rámci EÚ

Lamfalussyho proces sa tak stal základom pre vznik regulácie MiFID, ktorá bola prijatá 27. apríla 2004. Okrem smernice MiFID vyplynuli z odporúčaní tejto komisie ešte ďalšie 3 smernice na reguláciu finančných trhov v EÚ (smernica o zneužívaní finančných trhov, smernica o prospektoch cenných papierov a smernica o transparentnosti finančných trhov, angl. Market Abuse Directive, Prospectus Directive a Transparency Directive). Hoci z pohľadu regulácie a práva priniesli odporúčania Lamfalussyho komisie viacero výhod (napr. konzistentná interpretácia), nové pravidlá priniesli aj vlnu kritiky (najmä kvôli príliš technokratickému prístupu).

Smernica o trhoch s finančnými nástrojmi (Markets in Financial Instruments Directive), známa ako MiFID, vstúpila do platnosti 1. novembra 2007. Pre Európu znamenala viacero zásadných zmien, napr. zavedenie harmonizovanej regulácie investičných služieb. Hlavnými cieľmi bolo zvýšenie konkurencieschopnosti a ochrana investorov.

Regulácia MiFID zachovala tzv. princíp „EU pasu“, ktorý zaviedla ISD, ale okrem toho kládla dôraz na zjednotenie pravidiel a dôsledný dohľad v rámci jednotlivých krajín EU. Napriek tomu sa počas finančnej krízy 2007-2008 prejavili slabé miesta a regulácia MiFID bola prepracovaná. Odporúčania na úpravu tejto regulácie pre Európsku komisiu pripravila „de Larosièrova skupina“ („The de Larosière Group“) vo svojom reporte z februára 2009. 

Priamym dôsledkom odporúčaní de Larosièrovej skupiny bolo zriadenie decentralizovanej siete Európskeho systému finančného dohľadu (ESFS - European System of Financial Supervision), ktorý od januára 2011 nahradil dovtedajšiu sieť Európskych dohľadov združenú v komisii regulátorov cenných papierov (CESR - Committee of European Securities Regulators). CESR bola poradným orgánom Európskej komisie, kým finančné autority v rámci ESFS sú priamym vykonávateľom dohľadu nad finančnými inštitúciami.

Súčasťou Európskeho systému finančného dohľadu je viacero organizačných jednotiek:

• 3 európske orgány dohľadu, spolu známe ako ESA (European Supervisory Authorities):
  • Európsky dohľad nad cennými papiermi a trhmi (ESMA - European Securities and Markets Authority)
  • Európsky bankový dohľad (EBA - European Banking Authority)
  • Európsky dohľad nad poisťovníctvom a zamestnaneckými penziami (EIOPA - European Insurance and Occupational Pensions Authority)
• Výbor pre systémové riziko (ESRB - European Systemic Risk Board)
• Spoločná komisia Európskych dohľadov (tzv. „Joint Committee“)
• Súčasťou systému sú aj finančné dohľady v jednotlivých členských krajinách EÚ.

Úpravou regulácie MiFID bola poverená ESMA, ktorej ciele a poslanie sú zlepšenie ochrany investorov a presadzovanie stabilného a disciplinovaného finančného trhu a finančnej stability. ESMA presadzuje svoje ciele pomocou 4 hlavných aktivít:

• Posudzovanie rizika investorov, trhov a finančnej stability
• Tvorbou a úpravou jednotných pravidiel pre európske finančné trhy („Single Rulebook“)
• Propagácia konvergencie finančného dohľadu v EÚ
• Priamy dohľad špecifických finančných inštitúcií (ratingových agentúr a depozitárov transakcií)